Prechod na navigáciu Hlavné menu
Galéria Mikuláša Galandu

Archív výstav

Dospeláci

Výtvarný ateliér Štúdia pre dospelých v Základnej umeleckej škole Turčianske Teplice pod odborným vedením Petra Piatka, predstavuje špecifickú formu štúdia, ktorá sa v mnohých aspektoch odlišuje od vzdelávania detí a mládeže. Predovšetkým tým, že vzťah pedagóg - žiak je založený na zrelom dialógu dospelých ľudí a umožňuje odkomunikovať výtvarný problém v hlbších  súvislostiach. Nielen formálnych, technických, či metodických, ale aj v osobných, filozofických či historických reflexiách. Od svojho vzniku vystavuje skupina svoje práce už po štvrtý krát, vždy v inom priestore. Veríme, vzhľadom na kvalitatívnu úroveň vystavených prác, že pôda galérie sa pre nich stane miestom, kde sa budú autorky časom opäť prezentovať s novou kolekciou svojej tvorby.

Vystavujúce autorky

Vystavujúce autorky o sebe, vlastnými slovami:

Eva Mališová, 1952, Bratislava.

Vyštudovala som na Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene so zameraním na architektúru nábytku.  Od detstva sa venujem tvorivým aktivitám, avšak len ako laik, bez odborného vedenia. Aj v súčasnosti, približne štyri roky, organizujem tvorivé dielne a vediem kreatívne kurzy pre ženy, ktoré majú chuť tvoriť. Svoj sen venovať sa maľovaniu pod odborným vedením som si splnila ako dospelá, keď som v roku 2005 začala navštevovať Základnú umeleckú školu v Turčianskych Tepliciach pod vedením Petra Piatka a navštevujem ju dodnes. So svojimi výsledkami som sa stihla podeliť s verejnosťou na spoločných výstavách dospelých výtvarného odboru ZUŠ:

2008  Mestský úrad v Turčianskych Tepliciach

2009  Kaviareň MOCCA CAFFE  v Turčianskych Tepliciach

2011  Koliba Zuzanka v Turčianskych Tepliciach

 

Gabriela Gírethová, 1971, Havířov.

V roku 1978 sme sa presťahovali na Slovensko, do Turčianskych Teplíc, kde žijem dodnes. Ako dieťa som kreslila princezny a papierová bábika, ktorej som vymýšľala oblečenie - to bola moja dlhoročná zábavka. Na základnej ani strednej som nikdy nenavštevovala ZUŠ. Ani som nikdy nemala ambície, že viem kresliť, alebo že by som sa tomu mohla venovať.  Až v dospelosti, vo veku 38 rokov som využila možnosť navštevovať  ZUŠ, už ako dospeláčka. Stretla som tu skupinu zaujímavých ľudí, ktorí  mali jedno spoločné - chuť maľovať a niečo sa v tomto smere naučiť. Tak som začala kresliť...a kreslím už 8 rok. S potešením môžem povedať, že niečo za mnou je vidieť, teda aspoň dúfam. V rámci ZUŠ sme svoje práce vystavovali  3-krát. Táto výstava je moja 4-tá v poradí a po prvý krát je to na pôde galérie, čomu sa veľmi teším...a mám pred tým aj trochu rešpekt. S maľovaním už asi neprestanem, aj keď niekedy chýba čas. Je to pre mňa výborná forma relaxácie. Zabudnem na všetko...a na konci vznikne vždy niečo, čo odráža kúsok zo mňa. Robím to pre svoje potešenie...a keď vidím, že sa to navyše páči aj iným...tak to je pre mňa osobne odmena, a cítim, že to má zmysel. Takže až ako dospeláčka som spoznala aj niečo iné ako pastelky a temperky. Naučila som sa rôzne techniky, mohla som si ich vyskúšať a teraz sa venujem tým, ktoré ma najviac bavia. Stále mám ale chuť vyskúšať a zdokonaliť sa aj v iných štýloch.

 

Greta Šeševičková (Suli) 1953, Horná Štubňa.

Celý profesionálny život som sa venovala žiakom v škole. Svoju lásku k výtvarnému umeniu som oprášila len niekoľko rokov pred odchodom do dôchodku. ZUŠ navštevujem ôsmy rok. Je dobre, že existuje možnosť štúdia výtvarnej výchovy pre dospelých a do "školy"sa konečne teším najmä na skvelého učiteľa. Maľujem hlavne pre seba, robí mi radosť, keď sa ponorím do práce na obraze, absolútne zabudnem na realitu, na svet okolo seba a prežívam pekné chvíle. Je to pre mňa veľký relax. Hoci maľujem pre svoje potešenie, robí mi radosť, ak sa moje obrazy páčia aj iným. Meno Suli patrilo môjmu psíkovi, ktorý už odišiel z tohoto sveta. Mala som ho veľmi rada a podpisujem obrazy týmto menom na jeho pamiatku.

 

Danica Bluhm, 1948, Budiš.

Vyštudovala som na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, kombináciu slovenčina - nemčina. Už na základnej škole som chodila na výtvarnú. Ďalšie pokusy vznikali po rokoch, keď som sa vydala do bývalej NDR. Na Večernej univerzite pre dospelých v Berlíne som našla záľubu v maľovaní akvarelom.  V roku 2011 som sa šťastná vrátila domov, na Slovensko. Veľmi som sa potešila, keď ma ako dôchodkyňu v septembri 2013 prijali zasa do školy - Základnej umeleckej školy v Turčianskych Tepliciach. Dostala som sa medzi príjemných ľudí, od ktorých mám naozaj čo "odkukávať". Dostala som jedného dobrého učiteľa, ktorému ďakujem za trpezlivosť, za to, že povzbudzuje moje neisté pokusy, o ktorých si stále myslím, že sa mi podarili len náhodne. 

 

Katarína Trakovická, 1951, Nesvady.

Vysokoškolské štúdium som ukončila na Pedagogickej fakulte v Nitre, odbor výtvarná výchova 1-4. Až do dôchodku som učila na ZŠ, naposledy v Bratislave, 12 rokov viedla kurz keramiky v Centre voľného času a ukončila Univerzitu tretieho veku odbor kresba maľba v Banskej Bystrici. Posledné rokysom sa venovala výtvarným kurzom v Zlatých kúpeľoch v Turčianskych Tepliciach. Výtvarný ateliér Základnej umeleckej školy navštevujem piaty rok. 

Výstava trvala od 11. marca do 24. apríla.                                  Viac fotografií

Tvorba


 


231717

Úvodná stránka