Prechod na navigáciu Hlavné menu
Galéria Mikuláša Galandu

Archív výstav

Stanislav Harangozó: Obrazy

Na prvý pohľad vás zaujme dekoratívnosť obrazu, vzápätí si uvedomíte jeho výraz: expresivitu, farebnú skladbu a súčasne s ňou sledujete, ako je osnovaná -  na výstreloch čiar a plôch, ale  to už musíte sledovať údery štetca, rozbehy predĺženej ruky po ploche. Čo zaznamenáva? Vietor nad Dunajom, nad oravskými horami, vzostupné prúdy hmiel alebo ostré lúče slnka zabodávajúce sa do záhrad, do striech, do bochníčkov polí...  Aj krivky ženského tela, vecí a vecičiek v našej blízkosti. A či sa obdoba týchto rýchlych dejov neodohráva v mysli či podvedomí ktoréhokoľvek z nás? Ako by mohol umelec o tom nevypovedať, keď on je tým nástrojom, cez ktorý sa prelieva prijatá energia do kompozície diela (!), do nášho oka a spája sa s našimi vlastnými zážitkami a životnými skúsenosťami, so stretnutiami s umením, maľbou, poéziou, hudbou. Lebo vo výbere Harangozoových obrazov si to môže nájsť a vychutnávať  každý podľa vlastnej citlivosti.

Z vernisáže

Čítať vystavený obraz však znamená odkrývať vrstvu po vrstve, vyhľadávať znaky, tvary, symboly a spájať si ich do významového celku, pretože názov, námet, môže síce otvárať dvere do obsahu kompozície, ale v jeho priestoroch sa už musí percipient pohybovať sám. Stanislav Harangozó pozýva návštevníka do dialógu, provokuje jeho myseľ i emócie. Sila zážitku spočíva na jeho aktivite, senzibilite, reflexii a iste aj na vklade vlastnej skúsenosti. Lebo hľadajúci návštevník, o to viac znalec umenia, je svojou vnímavosťou i  poznatkami v príbuzenstve s tvorcom.

Mnohí teoretici či milovníci vyslovili charakteristiku diela S.H., vyzdvihli niektorú jeho črtu: poetickosť, hudobnosť, ornamentálnosť, abstrahovanosť...,majú pravdu, ale len potiaľ, pokiaľ už slová napriek vlastnej obraznosti alebo aj pregnantnosti nestačia, pretože sa aj ony sa musia zastaviť pred divom maliarskej výpovede.

Z vernisáže

Odcitujem niekoľko myšlienok, ktoré napísal Ladislav Skrak k výstave uskutočnenej tohto roku v Seredi, keď poukázal na súčasný vývin autora: „Ide o modernú ornamentalitu, ktorou sa ozvláštňuje náš svet. A deje sa tak farbou, farboplochou, líniou, obrysom, kontrastom a komplementaritou. Je naozaj málo autorov, ktorí by nás chceli obdarovať niečím naozaj sviežim, nevídaným, takouto jedinečnosťou, skutočnou autorskou invenciou a originalitou.“

V diele S.H. nájdeme mnohé žánre od krajiny a veduty cez akt, zátišie až k abstraktným kompozíciám a monumentálnym realizáciám/mozaikám v architektúre. Ale aj ony vyšli z reálneho podnetu vizuálneho, hudobného, myšlienkového.

Z vernisáže

Harangozó je, nechceme pritom obchádzať jeho intelektuálny ani umelecký rozsah aktivít, maliarom hudby, preniká do jej výsostných sfér prostredníctvom farby, komponuje skladby, ktorými vyjadruje to, čo je nad predmetnosťou, čo možno vnímať, cítiť, poznávať, ibaže v aktuálnej chvíli sa prejaví len v efemérnom skupenstve – ako záchvev, dotyk neznáma, citu, vzruchu, rodiacej sa novej myšlienky, objav nasledujúceho poznania. Toho, čo  sa potom vďaka umeleckej výpovedi stáva skutočnosťou presahujúcou obraz ako artefakt blízky abstraktnému lyrizmu. Alebo aj ako uvedomenie si vlastného bytia. Ako radosť.

„Komponovanú krajinu s dynamickými vlnami terénov a expresívnou farebnosťou vystriedali krajinomaľby ešte abstrahovanejšie, podané ako výbušne pôsobiace znaky, ako ohňostroje línií a farieb. Už to nebýva len krajina, ale do kompozícií vrastá historická architektúra, fragmenty ženských postáv s erotickým nádychom, aj symboly kultúry a vierovyznaní...“ Ľudmila Peterajová

„Stanislav Harangozó patrí medzi expresívnych lyrikov slovenskej maľby 20. - 21. storočia. Pravzor jeho maliarskej expresie možno vidieť v modernom európskom a svetovom umení, najmä tej vetvy, ktorá vniesla do dejín umenia impulz smerujúci k novej figurácii a expresívnej abstrakcii“. Ľubomír Podušel

Z vernisáže

„Nositeľom hudby v obrazoch S. Harangozóa je jednoznačne farba. Kolorit a jeho farebné tóny, piesne, melódie. Sú to sóla modrej, červenej, žltej. Je to ich hra a súhra.“ Bohumír Bachratý

„Tvorba S. Harangozóa je úžasnou prezentáciou fantázie, skúseností a poznania. Tvorí predovšetkým technikou pastelu a akrylu. Je výborným pedagógom, ktorý odovzdáva tvorivé posolstvo stovkám študentov vysokých škôl“.  Ľuboslav Moza

Výstava trvala od 12. 12. 2018 do 1.3. 2019

Miroslav Bartoš, kurátor výstavy

Z vernisáže


 


273262

Úvodná stránka